GEOLÓGIA, KTORÁ SA SKRÝVA ZA JAZDOU
Ako vznikli Kapadócke rozprávkové komíny a doliny
Údolia, cez ktoré vás prevedie štvorkolkový safari výlet, nevznikli – boli vytesané. Tu je vulkanická geológia, ktorá stojí za rozprávkovými komínmi, kaňonmi a farbami Kappadokie.
Pozrite si štvorkolkové túry v Kapadócii na GetYourGuide ↗Tri sopky vytvorili túto plošinu
Krajina Kappadokie vznikla ohňom, nie eróziou. Počas miliónov rokov erupcie z hory Erciyes pri meste Kayseri, spolu so sopkami Hasandağ a Göllüdağ južnejšie, zasypali centrálnu anatólsku plošinu hrubými vrstvami sopečného popola a pyroklastického materiálu. Tieto vrstvy sa stlačili do tufu – mäkkej, pórovitej sopečnej horniny – pričom na niektorých miestach sa na vrchu usadili tvrdšie čadičové dosky. Erciyes, driemajúci stratovulkán, ktorý je za jasných dní z častí regiónu stále viditeľný, sa všeobecne považuje za hlavný zdroj ignimbritu, ktorý tvorí podložie údolí, cez ktoré vedú vyhliadkové jazdy na štvorkolkách. Všetko, čo nasledovalo – rozprávkové komíny, kaňony, obydlia v jaskyniach – je príbehom toho, čo voda a vietor neskôr urobili s týmto sopečným základom.
Mäkká skala, tvrdý vrch: ako vzniká rozprávkový komín
Rozprávkový komín vzniká tam, kde sa na stĺpci oveľa mäkšieho tufu nachádza tvrdšia vrstva horniny – často čadičový balvan, ktorý tu zanechal dávny lávový prúd. Dážď a vietor erodujú odkrytý tuf okolo balvana oveľa rýchlejšie ako horninu pod ním, takže okolitá krajina sa postupne znižuje, zatiaľ čo vysoký, úzky pilier prežíva pod svojím ochranným klobúkom. Akonáhle tento klobúk časom odpadne, odkrytý pilier eroduje bez ochrany a komín zmizne – preto geológovia opisujú niektoré z najfotografovanejších útvarov Kappadókie, najmä v Údolí lásky, ako pomaly starnúce štruktúry, nie ako nemenný prvok krajiny.
Prečo skala mení farbu z údolia na údolie
Tuf nie je jednoliatej farby. Jednotlivé erupcie ukladali popol s rôznym obsahom minerálov a rôzna miera oxidácie železa v hornine vytvára ružové, červené, biele a sivé odtiene viditeľné v celom regióne – presne preto nesú Ružové údolie a Červené údolie svoje mená, a preto tá istá hornina môže na poludnie pôsobiť tlmeno a pri západe slnka žiariť, keď nízke svetlo zvýrazní oxidáciu v kameni. Jazda na štvorkolke medzi údoliami túto skutočnosť zvýrazní oveľa viac než pohľad na jediné miesto: farba sa naozaj mení v priebehu niekoľkých stoviek metrov, keď trasa prechádza z jednej vrstvy popola do druhej.
Vytesané, nie postavené: prečo sa ľudia zahryzli do tufu
Rovnaká mäkkosť, vďaka ktorej vietor a voda vyformovali rozprávkové komíny, zároveň uľahčila ľuďom opracovanie skaly. Čerstvo odkrytý tuf sa dá rezať jednoduchým ručným náradím a na vzduchu tvrdne, a preto sú kappadocké údolia a svahy posiate obydliami v jaskyniach, skalnými kostolmi a viacúrovňovými podzemnými mestami, ktoré vznikali počas takmer dvoch tisícročí. Viaceré z týchto vytesaných kostolov sa nachádzajú v tých istých údoliach, ktorými prechádza quad safari, ukryté vo skalných stenách popri prašných cestách – pripomienka toho, že terén, po ktorom sa jazdí kvôli výhľadom, bol po veľmi dlhý čas vnímaný ako stavebný materiál i úkryt.
Krajina, ktorá sa stále mení
Erózia v Kapadócii sa nezastavila. Rozprávkové komíny sa stále občas zrútia, najmä po silných dažďoch, keď sa uvoľní mäkší tuf v ich základni, a nové útvary sa pomaly odhaľujú, ako sa okolitá krajina ďalej obrusuje. Keďže geológia a ľudská história do nej vytesaná sú tak úzko prepojené, Národný park Göreme a okolité skalné lokality boli v roku 1985 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO, ktoré uznalo sopečné útvary aj kostoly, obydlia a mestá vytesané do nich. Jazda na štvorkolke je tak trochu jazdou cez živý geologický proces, nie cez hotovú, statickú krajinu.